Od pondelka do piatku som v nemeckom mestečku Freiberg, pretože sa tu nachádza k nám najbližší chrám. Chrám je miesto, ktoré je veľmi posvätné. Je to dom Pána. Keď sa takýto chrám postaví, je tam určitý čas, kedy je prístupný pre verejnosť, ale po zasvätení sa dovnútra dostanú len hodní členovia Cirkvi.
Chcem napísať pár slov o tom, ako sa ja osobne cítim, keď sedím na jednom z tých pohodlných kresiel a obzerám tú čistú nádheru všade navôkol. Cítim pokoj. Je to akoby som bola v úplne inom svete - bez zmätku, zloby, bez problémov a stresu... Čas sa zrazu zastaví a ja môžem premýšľať o veciach večného významu. Môžem sa pýtať v modlitbe Boha na to, čo ma trápi, v čom potrebujem vedenie. Modliť sa môžem kdekoľvek, ale chrám je špeciálny práve tým, že je v ňom Duch Svätý najsilnejší a človek môže najviac vnímať prítomnosť Pána.
Zisťujem, že moje porozumenie rastie. Moja myseľ je čistejšia a ja môžem viac rozumieť dôležitým zásadám evanjelia. Kiež by to tak bolo všade! Zrazu je mi úplne jasné, že musím študovať písma podrobnejšie alebo že sa musím modliť každý deň. Alebo že musím oveľa viac dôverovať Bohu. Len dúfam, že mi to vydrží čo najdlhšie.
V chráme sa nekričí. Všetci sú oblečení v bielom a správajú sa úctivo. Všetko má svoj poriadok. Je to tak, ako sa píše v Náuke a zmluvách 88:119: "Zorganizujte sa; pripravte každú nutnú vec; a zriaďte dom, a to dom modlitby, dom pôstu, dom viery, dom učenia, dom slávy, dom poriadku, dom Boží;"
Som veľmi vďačná za to, že mám prostriedky, aby som sem mohla prísť aspoň párkrát za rok. Zakaždým je to akoby som prišla domov, späť k svojmu Nebeskému Otcovi.
Komentáre