Už dlhšie som cítila, že mi niečo chýba. V mojom srdci bolo jedno prázdne miesto, ktoré sa nie a nie zaplniť. Mám veľmi veľa požehnaní, dokonca tak veľa, že sa nedajú zrátať a za každé jedno som vďačná. Aj za tie, ktoré si neuvedomujem. Napriek tomu mi niečo chýbalo. Snažila som sa to nájsť - písať, čítať, učiť sa... Nebolo to ono. Tak som urobila jednu jednoduchú vec. Pomodlila som sa.
Úprimne? Strašne som si priala, aby mi Boh povedal, kde nájdem svojho úžasného priateľa! Pretože som si dlho myslela, že je to práve láska, čo mi momentálne chýba. Boh však opäť dokázal, že ma pozná oveľa lepšie ako ja samu seba. Jeho odpoveď ma prekvapila a vystrašila. Ale ako som tak nad tým dnes premýšľala, začala som sa naozaj tešiť. Ba čo viac, začínam si uvedomovať, že je to v tomto štádiu môjho života asi tá najlepšia vec, akú môžem urobiť. Aj keď som z toho ešte stále vystrašená.
Nemôžem prezradiť, čo to je. Okrem mňa a Nebeského Otca to ešte nikto nevie. Sama tomu stále neverím, mám pocit, že je to len sen. Viem však, že to bude dobré. Všetko bude ok.
Komentáre